Slovak English French German

Kvalita vnútorného prostredia

Základné požiadavky:

Aby mal človek kvalitné vnútorné prostredie, potrebuje cca 25 m3 čerstvého vzduchu za 1 hodinu. Táto hodnota by sa na prvý pohľad mohla niekomu zdať ako privysoká. Je pravda, že na prežitie stačí človeku cca 1 m3 vzduchu za hodinu. Tu však ide o zdravé vnútorné prostredie, ktoré je odvodené od prijateľnej hranice koncentrácie CO2.

Vonkajší vzduch má koncentráciu cca 0,035 % čo je 350 ppm. Vzduch, ktorý človek vydychuje z pľúc má koncentráciu CO2 na úrovni 4,5 %, t.j. 45 000 ppm (18 litrov CO2/h). Prijateľná koncentrácia CO2 pre vnútorné prostredie obytných priestorov bola stanovená hodnotou do 1 000 ppm. Aby sa táto hodnota dosiahla, potrebujeme vymeniť min. 25 m3 vzduchu za hodinu na osobu.

Čo sa stane, ak vymeníme menej vzduchu ako 25 m3/hod./osoba?

Zvýši sa koncentrácia CO2. O dôsledkoch hovoria nasledovné údaje:

  • zvýšenie na 1 200 až 2 000 ppm vyvoláva pocit ospalosti a únavy
  • zvýšenie na 2 000 až 5 000 ppm vyvoláva už bolesti hlavy
  • zvýšenie na 5 000 až 15 000 ppm vyvoláva nevoľnosť a zrýchlený tep srdca
  • zvýšenie 15 000 až 30 000 ppm vyvoláva ťažkosti pri dýchaní
  • zvýšením nad 30 000 ppm dochádza k závratiam až strate vedomia.

Čo sa stane, ak vymeníme viac vzduchu ako 25 m3/hod./osoba?

Ak vymeníme vzduchu viac, dosiahneme lepšie vnútorné prostredie, viac sa priblížime kvalite vonkajšieho vzduchu, ale je to na úkor väčších tepelných strát objektu. Ide o obdobie vykurovacej sezóny, t.j. straty sa týkajú energie potrebnej na vykurovanie objektu.

Vplyvom zateplenia fasády, napr. obkladom z polystyrénu a výmenou starých okien za nové plastové okná dosiahneme to, že z hľadiska prirodzenej infiltrácie vzduchu nám klesne objem vymeneného vzduchu z pôvodných cca 10 až 20 m3 za hodinu na hodnotu 1 m3 vzduchu za hodinu. Takže jediná cesta na prežitie človeka v takýchto podmienkach je vetranie.

Manuálne vetranie sa neosvedčilo!

Ak sa užívateľ obytných priestorov aj snaží vetrať interiér pravidelným otváraním okien, ukazuje sa, že tendencia chrániť si teplo v interiéri je veľmi silná a vetranie je nedostatočné. Namerané koncentrácie CO2 v manuálne vetraných bytoch sú vždy nad prípustnou hranicou.

V noci je veľký problém s pravidelným vetraním, pretože by užívateľ musel vstávať v pravidelných intervaloch a nárazovo vymieňať vzduch cca každé 2 hodiny. Merania ukázali, že počas noci dosahuje koncentrácia CO2 v spálni, kde spia dvaja ľudia a nevetrá sa, hodnotu až 3 500 ppm. Z analýzy vyplynulo, že až cca 75 % času kedy spíme a nevetráme, sme nad prípustnou max. koncentráciou CO2 (1 000 ppm). Iste sa nájdu aj takí užívatelia, ktorí majú neustále otvorené vetracie krídla okien. Tu si treba však položiť otázku: Načo bolo potom dobré zatepľovať objekt, ak teplo vypúšťame do atmosféry?

Tento problém nie je len otázkou bytových domov, prípadne rodinných domov. Týka sa najmä škôl a administratívnych budov, kde sa ľudia zdržujú síce v zateplených objektoch, ale s permanentne zlou vnútornou klímou. Ak v triede s 20 žiakmi dosahuje na konci vyučovacej hodiny koncentrácia CO2 úroveň blížiacu sa k hodnote 5 000 ppm, je ťažké si predstaviť, ako sa dá udržať pozornosť a koncentrácia žiakov na prednášané učivo.